Oooops, moja chyba. Cela veta mala byt: Kodak len v citlivosti ISO100 robil:...
----------
Ektachrome 100G a 100GX boli nasledovnikmi Ektachrome Panther100 a Panther 100X. A na koniec pokracovali filmami Ektachrome 100S a 100SW.
Tradicne inverzne filmy s chromatogennym vyvolavanim boli Ektachrome 64, Ektachrome 100 a Ektachrome 200. To boli filmy, ktore obsahovali velke mnozstvo striebra, neobsahovali T-Grain a mali pracovne chrakteristiky v tvare "S".
64-ka bol z nich najsytejsi a 200-ka najmenej syta. Kedze bola potreba 100-ky so sytostou ako mala 64-ka, vznikla Ektachrome 100 Plus (zname tiez ako EPP), ktora sa stal referencnym inverznym filmom v podani pletovych farieb. A samozrejme najpredavanejsi profesionalny inverny film vsetkych cias.
Treba doplnit, ze sa vyrabal este film 64T a 160T, mierne modifikovane filmy vyssie popisane, urcene pre pracu pri umelom svetle. 64T sa pouzival v atelieroch na velke kompozicie (nabytok, auta ...) a 160T hlavne ako divadelny film.
Neskor este pribudli 400-ka a 320T.
Dlho po tom, co sa uz v niektorych emulziach zacali tradicne krystaly nahradzat T-Grain, Kodak v neuprosnom konkurencnom prostredi vyvinul filmy podla priania profesionalnalov. Ti pozadovali filmy strmsie, ostrejsie, sytejsie, s cistejsiimi farbami a s predlzenou linearnou castou pracovnej charteristiky. Vsetky tieto pozidavky zabudoval do filmov s nazvom Ektachrome Panther 100 a Panther 100X (teplejsie podanie pre pracu pod modrou oblohou).
Uvedenie tychto filmov vsak bolo vekou katastrofou. Nik na ne nevedl fotit, kedze filmy neodpustili ziadne uhnutie. A tak vsetci dalej fotili na EPP-cka. A to aj po tom, co Kodak kompletne Panthery prekopal a uviedol ich pod novym oznacenim 100G a 100GX (GX opat s teplejsim podanim). Ale az uvedenie filmov E100S a SW (zase teplejsie podanie) a generacna vymena profesionalnych fotografov predstavovala aky-taky uspech... To vsetko uz v dobe, ked digitalne aparaty dokazali neuveritelnych 1 milion bodov ... Poslednym vyvinutym Ektachromom bola E100VS a jeho amaterska obdoba Ektachrome Elite II. Teda extra syty diak od Kodaku. Poviem rovno, velky nevidel som rozdiel.
Vzhladom k tomu, ze sa vsetci vyrobcovia filmov snazili o absolutnu vernost, je len logicke, ze rozdiely nebudu asi velke. Ak niekto nejake pozoruje, skromne si dovolim tvrdit, ze vacsie rozdiely najdete v odlisnej urovni spracovania jednotlivych sparcovatelov. Ako obcas prafrazujem, nevstupis s filmom dvakrat do jedenej a tej istej E-6-ky.
Este treba spomenut Kodachrome filmy, ktore vlastne pozostavali z ciernobielych vrstiev s roznou spektralnou citlivostou a farby nevznikali ako produkt reakcie medzi reakcnymi splodinami halogenidu striebra pocas vyvolavania a farbotvornym komponentom na prislusnu farbu, ale zlozitejsim sposobom.