Už som tu dlho nebol a ľaľa - zasa sa tu bavíme o starých procesoch 
Rád by som niektoré veci doplnil, ale berte to ako môj pohľad. Keka aj pána Sokola si veľmi vážim a keďže som z generácie, kedy sa výroba "klasických" orwocolorov a orwochromov končila (mohol som mať 2 roky), tak prax z doby ich najväčšej slávy pochopiteľne nemám.
1. E-6 a ORWO C-9165 nie sú kompatibilné procesy a žiaden použiteľný výsledok sa crossovaním nedosiahne! Mne osobne je veľmi ľúto, keď niekto ešte celkom použiteľné (berte s rezervou) NC19 praší v C-41. Som totiž toho názoru, že materiál, ktorý sa už nikdy vyrábať nebude, by mal tvoriť určitý poklad, ako v automobilizme veteráni. Niekto zo starého Moskviča je schopný urobiť traktor, namiesto toho, aby to auto vnímal ako pamiatku doby. Podobne je to aj s filmami. Áno, fotiť sa na to dá, niečo z toho vylezie, nebude to zodpovedať ani kvalitám tohto materiálu z dôb jeho vzniku (pretože vek) a už vôbec nie súčasným požiadavkam na dobre vyvolaný film.
2. Otázka ako exponovať: pamätať na to, že film stratil citlivosť a preexponovať ho o cca 2 EV. Trochu sa tým oslabí aj vplyv závoja.
3. E-6 a C-9165 ako som vyššie spomenul, nie je to isté. A pozor! Tu nejde len o zloženie, ale o celú technológiu spracovania. Aj keď niektoré roztoky sú podobné, E-6 nepozná žiadnu stopku, žiadne medzipranie, okrem záverečného. Na záver každý E-6 film vyžaduje prítomnosť formaldehydu v stabilizátore - to bohužiaľ dnes nie je kvôli ekológii dodržané v žiadnej spracovateľskej sade. Nahrádzať vývojku na E-6 akoukoľvek prvou vývojkou na iný typ inverzie zaručene povedie k zhoršeniu výsledku. (zrnitosť, farebnosť, citlivosť,...). Ak si to niekto chce skúsiť, je to jeho vec, ale pokiaľ vyvolávam diáky "na kšeft", z ktorého zákazník požaduje digitálnu veľkoformátovú tlač, tak niečo také si nemôžem dovoliť.
4. Tetenal Colortec E-6 nie je štandard! Oproti bežnej E-6 sa prejavuje zvýšeným kontrastom a nižšou životnosťou. Bohužiaľ - dnes z ekonomického hľadiska je to jediná možná alternatíva. Ja som používal (podľa dealerov Fuji) ako jediný na SR a v ČR originál sadu na E6, bohužiaľ, musel som s tým prestať, pretože čas, cena a všetci ostatní používajú Tetenal. Na Slovensku máme ľudí, ktorí sú schopní zaplatiť tisíce Eur za objektív s hyper rozlíšením, fotia na drahú Velviu 50 vo formáte 6x9, ale keď pýtate za vyvolanie 5 Eur v štandardizovanej chémii, tak robia drahoty, lebo niekto to urobí za 3 v umývadle s Tetenalom. Nesťažujem sa, nežijem z toho, len komentujem naše pomery.
5. Teplota. Skutočne emulzia filmov ORWO neznesie teploty nad 30°C. U negatívu dokonca je technológia postavená na 20°C, u inverzie na 25°C. Skutočne historické farebné filmy sa vyvolávali len pri 18°C, emulzia mäkla dokonca pri kontakte s teplotou ruky. Dôvodom je nemožnosť utvrdiť tieto filmy kvôli prestupom vyvolávacej látky medzi vrstvami.
6. Toto je síce správa z agentúry JPP, ale dopočul som sa, že za socializmu sa nejaký farebný film vyrábal vo Fome a "Nemec to bral a predával pod svojou značkou". Neviem, či šlo o Agfu, alebo o ORWO, ale vzhľadom na to, že občas sa obchodovalo aj medzi západným a východným blokom (viď napr. gramofónové prenosky Tesla vyrábané v licencii), skutočne mohlo ísť o polievanie Agfachromu a Foma mohla časť výroby predávať pod svojou značkou. To by vysvetľovalo to dodnes trvajúce utajovanie vyvolávacieho procesu, podľa skúseností našincov nahraditeľného procesom Agfa. V každom prípade však šlo o príbuzné procesy procesom ORWO a nie Kodak.
7. Posledná vec k zloženiu vývojok. Už v dobe vzniku sa používali dva vyvolávače - TSS a T32. Ten druhý bol odporúčaný ako núdzová náhrada a pre amatérske spracovanie (menej jedovatý). T32 dávala horšie farby, avšak stretol som sa s tým, že na jednom filme mi dal takmer prirodzené farby - a to bola NC19 s expiráciou 1984! Ale mohlo ísť o náhodu. Vlastnú a nie príliš pozitívnu skúsenosť mám aj s nákupom starej TSS (spolu s pánom Sokolom). Táto látka starne, skúste dopytovať čerstvú z Centralchemu. Nie je to ale lacná záležitosť! T32 sa čerstvá zohnať bohužiaľ nedá.