To je tak triviala vec, az to nejde dobre vysvetlit 
1) Ked mam nasadeny na nejakom aparate nejaky objektiv a v nom film s nejakou citlivostou, potom plati:
- hlbka ostrosti je tym vacsia, cim je clona vacsia (F8 je 2x vacsia clona ako F5,6)
- hlbka ostrosti je tym vacsia, cim je zaostreny predmet vzdialenejsi
- cas nema a nebude mat priamy vplyv na hlbku ostrosti
2) Ked vymienam objektivy a mam sa koli hlbke ostrosti rozhodnut potom pre dany film a dany aparat palti:
- hlbka ostrosti je tym vacsia, cim kratsia je ohniskova vzdialenost
- zaroven plati vsetko ako v bode 1)
3) Ked mam jeden druh filmu a teoreticky niekolko objektivov pre rozne formaty (kino-, stredo-, velkoformat) ale s totoznou ohniskovou vzdialenostou a nastavene na rovnaku clonu, potom plati:
- hlbka ostrosti je priblizne rovnaka pre vsetky formaty
- COC (odporucam google: Circle of Confusion) je pre vacsi format vacsii, co je maly priaznivy vplyv na hlbku ostrosti)
4) Ked mam jeden druh filmu, niekolko formatov a na aparatoch objektivy s rovnakou ohniskovou vzdialenostou v pomere k svojim uhloprieckam, potom pri rovnakej clone plati:
- hlbka ostrosti je tym vascia, cim je format mensi (kino ma s 50-kou vaciu hlbku ostrosti ako 4x5" so 180-kou)
A takto by sa dalo este okolo hlbky ostrosti hladat zavislosti.
Zaroven su tu ine pravidla:
- cas a clona v rozumnom intervale tvori cely rad pevnych expozicnych variant pre urcitu uroven osvetlenia a urcitu citlivost filmu. Ak teda vyhovuje podla expozimetra par 2,8 na 1/60, potom s pohladu expozicie vyhovuju napr 4 na 1/30, aj 5,6 na 1/15 ....
- plati tzv expozicny trojuholnik: ak sa zmeni uroven osvetlenia, musi sa zmenit expozicia (kombinacia casu a clony), alebo citlivost filmu. Vseobecne ak sa z rovnovahy vychyli jedna hodnota, treba prinajmensom jednu inu hodnotu zmenit na vyrovnanie rovnovahy
- na expoziciu ma okrem clony a casu vplyv este mnoho dalsich faktorov:
- cim ostris na blizsie predmety, tym mensia je expozicia (svetlo "upada" so stvorcom vzdialenosti, ked sa ostri na blizsie predmety odsuva sa objektiv od roviny filmu do vacsej vzdialenost, poznaju to vsetci makrom zaoberajuci, ale aj velkoformatnici, pre ktorych je ostrenie na 1 meter poriadne makro)
- dvojnasobna dlzka expozicie neznamena dvojnasobnu expoziciu, teda cas (hlavne od 1s a dlhsi) neprispieva v expozicnych variantach linearne (odprucam wikipedia: schwarzsild efekt)
- treba este pamatat na korekcie nameranych hodnot, kedy napr tmava scena merana expozimetrom dava hodnoty pre vasciu expoziciu, co je bezna chyba metody merania odrazeneho svetla, ale dolezitejsie je este zakalkulovat korekcie vyplyvajuce z vlastneho zameru, napr ak chcem z brunetky urobit cernovlasku, staci svietit na vlasy menej, atd.
- ak urcujes expoziciu podla zonoveho systemu, premerias scenu (najsvetlejsie miesto vs najtmavsie, pripadne urcis "zonu" pre najdolezitejsi objekt), vyhodnotis, ci ide o kntrastny, normalny alebo makky motiv, rozhodnes sa pre sposob vyvolavania (N-1, N, N+1), z toho ti vyplynie expozicny index (E.I.) z ktoreho potom aj vysledna expozicia (teda kombinacia casu a clony)
Ale najdolezitejsi je asi sposob prace fotografa. Krajinkar ma stativ a nikam sa neponahla. Zaroven pouziva zonovy system, velky format, makko pracujucu vyvojku, nizkocotlivy film (ked nefuka). Jeden stuk 20 minut. Problem hlbky ostrosti ho minie, ostri na hodne vzdialene predmety. Naproti tomu zurnalista, sporotovy fotograf i streetkar, funguju s malymi aparatmi, casto so sirokacom, vysoke citlivosti filmu potahuju vyvolavanim, velka hlbka ostrosti a kratky cas nedavaju vela priestoru pre jemne zrno.
Vysladkom tohto vsetkeho je, ze mozes mat hlavu ako melon, ale pokial si to neoveris v praxi, nikdy sa v tom nezorientujes. Adepti japonskeho bojoveho umenia, ale aj baby v McDonalde trenuju jeden ukon dovtedy, kym sa nezautomatizuje. I tak ale mozes byt v nieco lepsia a v inom menej. Jednoducho specializacia a opakovany nacvik vedie k nejakym vysledkom. Vsetko ostatne je iba nahoda.
)
