Vážení kolegové, využíváte tvůrčím způsobem všechny možnosti cílené volby předmětové vzdálenosti od fotografovaného objektu ke změnám perspektivy Vašich snímků? Čím je předmětová vzdálenost objektu delší, tím je obrazová perspektiva výsledného snímku více potlačena. Rozdílné ohnisko použitých objektivů nemění perspektivu, perspektivu snímku mění jen vzdálenost a optimální volba ohniska objektivu pro určitý objekt je potřebnou předmětovou vzdáleností vynucena.
S pozdravem "Starý Jezevec" Erik
Vazeny pan kolega,
Aj ked so mnou nebudu suhlasit mnohi sudobi fotograficki mudrci, uplne - ale naozaj bez vyhrady - podporujem tezu o vzdialenosti a perspektive. My, co sme mali geometriu nie len na zakladnej skole a dalej my, co mame i zaklady deskriptivnej geometrie vieme, ze zvyraznenie, ci potlacenie javov perspektivy nema absolutne co do cinenia s ohniskovou vzdialenostou objektivu. Zmenu ohniskovej vzdialenosti vykoname az nasledne, podla poteby scenu snimat v inom pomere. Teda napred poodideme kvoli perspektive a potom pozijeme primeranu ohniskovu vzdialenost. A naopak, napred sa priblizime a pozijeme primerany sirokouhly objektiv. Takto to robia spickovi reklamni fotografi, ktori maju sadu objektivov kvoli zmene zobrazovacieho pomeru.
(Prel som sa o tomto holom fakte na inom fore (fore vyznavacov nul a jedniciek), ale bol som hlasovanim vacsiny uznany za debila, ked sa na mna sypali z kazdej strany fotografie bagrov snimanych extremne sirokoulymi objektivmi ako dokazovym materialom. "CO NEVIDIS, DEBIL, DOKAZES TAKYTO SNIMOK ZHOTOVIT TELEOBJEKTIVOM?" A tak podobnou vecnou argumentaciou podporovali svoje odlisne stanovisko.
Od vtedy viem dve veci: Pravda nie je vzdy to, co si mysli vacsina a ta druha vec je, ze ludia sice maju niektore vedomosti, ale v praxy ich nedokazu uplatnit (niektore trojuholniky si mnohi mylia so stvorcami).
Najcastejsie pouzivam sirokace. Takymito objektivmi dokazem cielavedome zdoraznit blizsie predmety. Ide to urobit aj zakladakom, ale potom nedostanem na film celu zamyslanu scenu. Naproti tomu dlhsim ohniskom moze poodstupit od zaujmoveho objektu natolko, ze scena za nim sa nezda tak vzdialena, ako v skutocnosti je.
Casto to robime naopak. Nasadime sirokac a hladame zaujimave pohlady. Proti tomu sa neda nic namietat. Ide o zabavu a to je hlavne. Ale ked sa clovek dostane pred problem, ze auto treba odfotit v poloprofile a zaroven vzdialenejsi svetlomet musi mat presne polovicnu velkost toho blizsieho, potom musi odstupovat od auta dovtedy, kym na matnici pomocou pravitka danu podmienku nesplni. Ak je potom auto moc male, clovek musi pouzit iny objektiv s vacsou ohniskovou vzdialenostou. Lebo inak toto sa neda napravit ani vo photoshope uplne beztrestne.
(Tak taketo fotenie by som si nechal dobre zaplatit.)